...lieči chvíľami, ako je táto. Písačky, ktoré by mali byť už konečne hotové, ale zo mňa to akosi nechce ísť. Únava robí svoje. Malá pauza nad Bridget Jonesovou... Moja obľúbená. Kedysi som sa aj ja cítila rovnako ako ona: pri sebe, dni plné smoly, každý nado mnou len mávol rukou, nakoľko nikdy som v rebríčku obľúbených a nádherných naobsadzovala prvé priečky. Chvíľami mi to aj vadilo. Ale časom prišiel niekto, pre koho som bola to, čo Bridget pre Marka Darcyho. (môj Mark Darcy práve vykrikuje zo sna :-) ) A keď sa obajvili veľdiela, ktoré majú na svedomí naše gény a šikovnosť :-) z Bridget sa stal niekto, kto sa naučil vidieť svet inak. Možno na prvý pohľad nanič mama. Ráno začínajúc ešte v momente, keď si manžel i deti kradnú posledné zákutia rozprávok, o ktorých snívajú....moment, keď otvoria oči a rádiostanica "deti" pokračue vo vysielaní tam, kde tesne pred ocitnutím sa v ríši snov prestala....tie veľké a úžasné myšlienky nazbierané vekom (6 rokov a 4 roky)....tá žiara v očkách, ktorá hltá všetko, čo je schopná stráviť...tie malé rúčky, čo sa dotýkajú života a dokážu objímať tak nežne, ako sú schopné len detské rúčky...
Je zvláštne pozorovať život, ktorý vyšiel z vlastných útrob....ako výsledok niečoho, čo človek nikdy ani len nepredpokladal.