Jedno za druhým som si púšťala a znovu a znovu sa nechala unášať tónmi tých, ktorí ich tak úžasne vedeli zo seba dostať. ...či už hrou alebo spevom. Ale dve videá ma zaujali najviac. Možno bežný človek by si ani nevšimol v dave menšiu dievčinu nenápadného vzhľadu, s dvoma vrkočmi, pôsobiacu ako milé dievčatko...ale možno na prvý pohľad nič viac. Jej vystúpenie bolo náročné v tom, že išla úplne prvá. Teda aspoň v prenose určite. A možno ani porotcovia neočakávali nejaký extra výkon. Avšak hneď po prvých tónoch mal človek možnosť cítiť to zvláštne mrazenie na chrbte a chvenie v žalúdku. Boli to úžasné tóny skromného dievčaťa, pred ktorým zmäkol aj Jaro Slávik - človek, ktorý vo svojej brandži už zažil všelijaké hviezdy a hviezdičky. A to je čo povedať.
Ani v druhom prípade neostal tvrdý. A jeho výraz tváre (zvlášť spadnutá sánka) jeho prekvapenie len potvrdzovala. Po prvých taktoch nostalgickej árie z jednej opery, ktorú daný pán spieval, boli všetci traja hotový. Kraus i Slávik nedokázali skryť nadšenie (ale ani udržať sánku na svojom mieste a klesla im od úžasu dosť nižšie) a Bíla...to si treba pozrieť ešte raz. Stálo za to sledovať ich údiv.
Ale musím priznať, že som si pozerala aj iné videá. Boli to ľudia, ktorých sebavedomie je také husté, že aj tie najlepšie keramické nože by mali čo robiť. Divný tok tónov, ktorý nazývali spevom...zvláštne pohybové prejavy označované ako tanec...a pod.
No i tak si myslím, že touto drogou je sympatické nechať sa opantať. Nenahováram...len je podarené to sledovať...či už v nedeľu večer alebo si to pozrieť v repríze.
:-)))