Už pár dní rozmýšľam, či vôbec ísť voliť. Akosi ma to nejak neťahá splniť si svoju občiansku povinnosť. Politika mi nikdy nebola sympatická. Ešte tak pozrieť občas správy, aby bol človek v obraze, ale voľby, parlamentné zasadania a podobné veci ma nejak zvlášť nikdy nepriťahovali.
Neviem, či nakoniec pôjdem voliť alebo nie. Ale aj tak mi to nedalo a snažila som sa dostať k informáciám o jednotlivých kandidátoch. Našla som zaujímavé veci. Čo-to som už aj vedela, ale predsa...čím viac človek vie, tým ľahšie sa rozhoduje (môj názor). Je ťažké sa rozhodnúť, ak človek poriadne nič nevie o nich. Ale aj tak som sa nedozvedela všetko to, čo som chcela a potrebovala. Všimla som si však jedno...a to ma úputalo. Každý z nich sa snaží niečo to "svoje" prezentovať až príliš. Jednému údajne záleží na rodine a spoločnosti, druhému učarovali dôchodci a štát, tretí sa snaží o rovnaké práva pre všetkých, štvrtý hrá na city niečím iným, atď. Len som sa v duchu pýtala sama seba, čo z toho naozaj aj zrealizujú, ak sa náhodou ocitnú na poste, o ktorý tak bojujú. Často človek nasľubuje hory-doly, len aby toho druhého "namotal". A keď príde na lámanie chleba, akosi nie je čas, nie sú peniaze, alebo iné je dôležitejšie. Zrazu akoby sa na sľuby zabudlo a tí, čo sa nádejali v lepšiu budnúcnosť, sú sklamaní, znechutení, ba odradí ich to od akejkoľvek účasti na živote tejto sféry národa. A tak sa niet čo čudovať, že mnohí možno ani nepôjdú rozhodnúť o našom zajtrajšku. Niet sa čo čudovať, že mnohí sú znechutení. Ja sa im teda tiež vôbec nečudujem. Ja síce svojho naj mám. Ale čo bude ďalej....to sa nechám prekvapiť.
