Keď prosociálny štát nie je absolútne prosociálny

Autor: Erika Löbbová | 1.3.2011 o 10:59 | (upravené 1.3.2011 o 11:15) Karma článku: 3,54 | Prečítané:  410x

Poznáte to: chcete niečo vybaviť v nádeji, že sa vám to podarí a pojde niečo zas kúsok lepšie, vy budete trochu spokojnejší a bude sa vám lepšie spávať. Žiaľ, opak je často pravdou...

Začalo to všetko v momente, keď sme aj my začali snívať o tom, že bude lepšie, že budeme mať svoj vlastný byt, že sa nám podarí nájsť konečne ten NÁŠ VLASTNÝ kúsok na zemi. Predstava, že by mala mladá rodina žiť do konca života len v podnájme, za ktorý navyše platí desne vysokú cenu, je nanič. A tak sme rozbehli pátranie, so snahou splniť si tento svoj sen.

Ale nič nie je také ružové, ako sa zdá. 35ku sme prešvihli, takže pomoc štátu padla. Banky? Nenormálne požiadavky, nenormálne poplatky, nenormálni pracovníci, ktorí na vás pozerajú, ako by ste na nich mierili so zbraňou a pýtali si peniaze, keď sa len opýtate niečo, čo by ste podľa ich názoru mali mať v malíčku. Nehovoriac o tom, že vám pracovníčka aj povie, že: "..veď to máme na internetovej stránke!" Ale ako skúmate tú ich webovku, tak skúmate, nič také sa tam nenachádza. Strohé info, s ešte strohejším osobným prístupom. Pokiaľ neotáčate v bankách riadnu kopu peňazí, akoby ste pre nich ani neexistovali.

A vy sa vtedy v duchu pýtate, či fakt vôbec existujete. Banky vás ignorujú, lebo nemáte dostatočný príjem, zamestnávateľ si z vás robí poskoka za minimum peňazí...ale musíte v práci zotrvať, lebo odísť by bola katastrofa...nájsť inú? Dnes aj na pozíciu upratovačky na jednom portáli bola požiadavka psychotesty. A tak sa zas v duchu pýtate, či je skutočne tento štát prosociálny, keď toto pripustí. ...aby si rodina s malým dieťaťom nemohla splniť svoj sen, ale žila s predstavou, že sa nikdy nepodarí dosiahnuť aspoň bežný životný štandard. Je smola, že aj napriek tomu, že istý nemenovaný pán si nevie predstaviť spravovať domácnosť bez sumy 2000€ na mesiac, ale vy musíte vyžiť z 256€ (a to ste ešte radi, že vám na ne nesiahli) a z manželovho príjmu, ktorý tiež nedosahuje ani len polovicu z toho, čo by na mesiac potreboval daný pán.

Niekedy si v duchu hovorím, že keby tí, čo potrebujú toľko na mesiac, len takých 100-200€ prispeli mladým rodinám (hlavne tým, o ktorých si myslia, že musia z tých príspevkoch, o ktorých oni rozhodujú vyžiť), bolo by to jednoduchšie a veľa vecí by sa možno poadrilo a vyvíjalo inak.

Čo už. Neostáva nič iné, len snívať. Ale dá sa existovať len zo snov?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?