Dnes sme sa s polovičkou bavili o tom, ako nám posledné dva týždne bolo super. Nepotrebovali sme ten čas dovolenky stráviť na Bahamách, ani nikde v Chrovátsku, či inde. Boli sme spolu a to bolo pre nás dôležité. Upevnilo to náš vzťah, to puto medzi nami sa ešte viac prehĺbilo, zosilnelo. Boli sme spolu každý deň a celý deň. Boli to tak nádherné dni.
Dnes pri istej príležitosti sme snívali o tom, aké to bude o nejaký čas, o pár rokov. Až povedal: "Vieš, niekedy sú to len slová." V prvom momente to zabolelo. Znelo to, akoby mi neveril, že túžim, aby bol vedľa mňa a so mnou šťastný, aby cítil, že je milovaný a že sa nemusí na nič hrať...že môže byť sám sebou, tým malým-veľkým chlapcom, čo v ňom drieme. Ale uvedomila som si, že bolestné skúsenosti vzbudzujú v ňom pochybnosti. A tak som si povedala, že nesmiem to jeho vyjadrenie vnímať ako niečo, čo zabolelo, ale ako výzvu. Koľkokrát skutočne človek nasľubuje a potom nedodrží. O čo istejšie je každé ráno vstať a snažiť sa, aby ten druhý vedľa mňa bol šťastný. A večer si povedať, že to vyšlo...pokojne zaspať a tešiť sa naďalší deň.
...KIEŽ BY SME TOHO BOLI SCHOPNÍ...